Škoda Rapid 1.4 SV (1936) Cesta okolo sveta za 97 dní - Fotodokumentácia výroby modelu - prototypy

25. apríla 1936 o 16:00 hod. vyštartovali z Prahy Břetislav J. Prochádzka s mechanikom Jindřichem Kubiasem na sériovom vozidle Škoda Rapid na cestu okolo sveta. Rapid si zvolili najmä pre jeho minimálnu poruchovosť a takisto pre dobre vyriešený podvozok. Už v tom čase vozidlo disponovalo delenou prednou a zadnou nápravou, ktorá uľahčovala jazdu aj v zlom teréne. Veľmi ľahká bola aj prípadná výmena pier. Je potrebné si totiž uvedomiť, že cestná sieť, tak ako ju poznáme teraz, ešte len vznikala a v mnohých štátoch, ktoré, sa chystali navštíviť, ešte prakticky neexistovala.

Pred cestou boli na vozidle urobené len drobné úpravy – napríklad použitie kolies väčším priemerom a so silnejšími pneumatikami. Vozidlo Rapid, ktoré si cestovatelia vybrali pre svoj zámer bolo vo verzii kabriolet, čo sa neskôr ukázalo ako vynikajúca voľba. Vzhľadom na nerozvinutú sieť čerpacích staníc, zvlášť na východe, bolo vozidlo vybavené prídavnou palivovou nádržou s objemom 60 litrov. Takisto bola nad predným nárazníkom domontovaná prídavná olejová nádrž. Posledná úprava sa týkala elektrických systémov. Vzhľadom na to, že na tú dobu malo vozidlo relatívne veľký počet reflektorov (hmlové, smerové, osvetlenie evidenčného čísla …) bol doplnený prídavný akumulátor. Tým sa končí prehľad úprav oproti sériovému vozidlu.

Rapid s chrbtovým rámom, poháňal štvorvalcový motor s objemom 1,4 litra a výkonom 23 kW (31 k). Všetky štyri kolesá boli nezávisle zavesené a automobil mal hydraulické brzdy. Celková spotreba vozidla na celej trase bola 10,2 litra benzínu + 2 dcl oleja na 100km. Celková spotreba benzínu predstavovala 2 820 litrov. Celková spotreba oleja bola 54 l. Pritom aj celé úseky aj v dĺžke niekoľko sto kilometrov bolo potrebné často ísť na prvý a druhý prevodový stupeň cez blatistý alebo iným spôsobom extrémne náročný terén. Náklady na cestu vyčíslili v cenách v roku 1936 približne na 89 600 Kč.

Cesta okolo sveta trvala nakoniec 97 dní a bola dlhá 27.700 kilometrov. Z toho 53 dní zabrali presuny loďou a prestoje na colniciach. Čistý čas jazdy bol 44 dní. Posádka po štarte z Prahy pokračovala cez Nemecko, Poľsko, Litvu, Lotyšsko a Sovietsky zväz. Loďou sa preplavili cez Kaspické more, nasledoval presun Iránom, kde posádka nabrala zdržanie kvôli pieskovej búrke. Oneskorenie, ktoré spôsobila, ich donútilo k tomu, aby trasu z pakistanskej Kvéty do Bombaja zvládli nonstop jazdou za tri dni a stihli tak trajekt na Srí Lanku. Po prejazde Malajziou a Singapurom viedla ďalšia plavba cez Hongkong a Šanghaj až do japonského mesta Kóbe. Následne cez Honolulu sa cestovatelia doplavili do San Franciska. 5 300 kilometrov dlhú jazdu do New Yorku potom absolvovali za 100 hodín a 55 minút, čím o viac ako deväť hodín prekonali dovtedy platný rýchlostný rekord. Posledná etapa viedla z francúzskeho Cherbourgu cez Paríž a Norimberg späť do Prahy, kam sa vrátila 8. augusta 1936.

Bez preháňania môžeme povedať, že aj s odstupom takmer 100 rokov, pôsobí tento výkon ohromujúco. Zvlášť keď si uvedomíme, v akom stave bola vtedy cestná a vôbec dopravná infraštruktúra.